Bolo raz jedno malé mestečko v údolí medzi vysokými horami, kde stála stará, ale krásna škôlka. V tejto škôlke sa diali zázračné veci, ktoré videli len deti. Každý deň po zazvonení posledného zvončeka sa škôlka premenila na kúzelný svet plný tajomstiev.

V jednej triede boli stoličky, ktoré vedeli tancovať, keď nikto nepozeral, a tabule, na ktorej sa samé písali kúzelné príbehy. Deti, ktoré tieto príbehy čítali, boli potom celý deň múdrejšie a šťastnejšie.

Jedného dňa našla malá Ema pod svojou lavicou starú, zaprášenú knihu. Knihu, o ktorej sa hovorilo, že dokáže otvoriť bránu do iného sveta. Ema, zvedavá ako vždy, knihu otvorila a začala čítať.

Keď prečítala prvú stranu, zrazu sa v triede objavila malá víla. Víla Mária, strážkyňa tajomstiev škôlky, ktorá Eme povedala, že ju zvolila, aby objavila všetky tajomstvá skryté v škôlke.

Prvé tajomstvo, ktoré Ema musela odhaliť, bolo tajomstvo tančiacich stoličiek. Ema s vílou Máriou strávili celý deň pozorovaním stoličiek a zistili, že stoličky tancovali len vtedy, keď boli deti šťastné a spievali.

Ďalšie tajomstvo bolo spojené s tabuľou, ktorá sama písala príbehy. Ema zistila, že tabuľa píše príbehy len vtedy, keď na nej zostanú slzy smútku alebo radosti. Tieto slzy dávali tabuli silu tvoriť príbehy.

Tretie tajomstvo viedlo Emu do záhrady škôlky, kde objavila kúzelný strom, ktorý hovoril s deťmi. Strom rozprával príbehy zo svojho dlhého života a učil deti o prírode a jej tajomstvách.

Posledné tajomstvo, ktoré Ema musela odhaliť, bolo najťažšie. Musela nájsť spôsob, ako vrátiť vílu Máriu späť do kúzelnej knihy, pretože bez nej by škôlka stratila svoje kúzlo.

Po mnohých pokusoch a dobrodružstvách sa Ema naučila, že kľúčom k vráteniu víly do knihy je obetovať jej najobľúbenejšiu spomienku na škôlku. Ema s láskou a vďačnosťou obetovala spomienku na jej prvý deň v škôlke.

Keď víla Mária opäť vstúpila do knihy, škôlka sa vrátila do svojej normálnej podoby, ale tajomstvá zostali. Ema vedela, že kedykoľvek môže knihu opäť otvoriť a zažiť nové dobrodružstvá.

Ema sa stala ochrankyňou tajomstiev škôlky a učila nové generácie detí o kúzlach, ktoré sa tu skrývajú. Každé nové dieťa, ktoré prišlo do škôlky, dostalo príležitosť stať sa súčasťou týchto čarovných príbehov.

A tak škôlka v Malomoravskej doline zostala miestom plným radosti, učenia a kúziel, kde každé dieťa našlo kúzlo v bežných veciach a naučilo sa, ako si zachovať čaro detstva aj v dospelosti.