V malej dedinke na kraji veľkého lesa žil raz jeden zvedavý zajac menom Janko. Janko bol nie len obyčajný zajac, vedel totiž hovoriť ako človek! Jedného dňa sa rozhodol, že preskúma tajomstvá čarovného lesa, ktorý sa tiahol za jeho domovom.

Keď vkročil do lesa, stretol starú múdru sovičku, ktorá sa volala Hilda. Hilda sovička vedela veľa tajomstiev o lese a rozhodla sa, že Jankovi ukáže niektoré z najkrajších miest. Spolu sa vydali na cestu hlbšie do lesa.

Prvou zastávkou bolo jazero, ktoré sa lesklé ako zrkadlo. Tu Janko a Hilda stretli zvedavého bobra, ktorý im ukázal, ako si stavia hrádzu. Janko sa učil, ako používať prírodné materiály na stavbu a bol nadšený.

Ďalej ich cesta viedla k lúke plnej kvetov, kde sa stretli s rojom včiel. Včely im ukázali, ako robia med a Janko s Hildou si mohli med aj ochutnať. Bolo to najsladšie, čo kedy jedli.

Keď prechádzali hustým lesom, narazili na malého strateného ježka. Janko a Hilda pomohli ježkovi nájsť cestu domov, čo ježkovi veľmi uľavilo a bol im nesmierne vďačný.

Neskôr sa dostali k veľkej jaskyni. Hilda sovička rozprávala Jankovi staré legendy, ktoré hovorili o drakoch, čo kedysi žili práve v tejto jaskyni. Janko bol fascinovaný týmito príbehmi.

Pri východe zo jaskyne zazreli prekrásnu dúhu. Pod dúhou našli poklad. Nešlo o zlato či drahokamy, ale o krásnu zbierku lesných plodov, ktoré mohli zjesť.

Potom narazili na skupinu lesných škriatkov, ktorí ich pozvali na tanec. Janko a Hilda strávili veselé chvíle tancovaním a spievaním s novými priateľmi.

Po návrate z tanečnej zábavy ich cesta viedla popri starom dubu, kde našli malého vtáčika s polámaným krídlom. Janko a Hilda sa postarali o vtáčika, kým nebol znova schopný lietať.

Keď sa stmievalo, sedeli pod veľkým stromom a počúvali, ako im Hilda rozpráva príbehy o hviezdach a o tom, ako každá hviezda na nočnej oblohe má svoj príbeh.

Neskoro v noci sa rozhodli, že sa vrátia domov. Po ceste späť stretli osamelého vlka, ktorý ich naučil, ako počúvať zvuky noci a ako sa nebať tmy.

Keď sa blížili k dedinke, všimli si, že všetky zvieratá lesa ich sprevádzajú. Cítili sa ako súčasť veľkej rodiny a vedeli, že les je plný priateľov.

Pred vchodom do dedinky sa rozlúčili so všetkými zvieratami a Hilda sovička im povedala, že sú vždy vítaní v lese, keď budú chcieť ďalšie dobrodružstvá.

Janko sa vrátil domov plný príbehov a zážitkov, ktoré sa rozhodol, že jedného dňa napíše do knihy, aby ich mohli čítať aj iné deti.

A tak sa skončilo ich dobrodružstvo, ale Janko vedel, že les bude vždy čakať na jeho návrat, aby mohol objavovať nové tajomstvá a stretávať nových priateľov.