Raz, v malej dedinke na okraji veľkého lesa, žil chlapec menom Tomáš. Bol veselý a zvedavý, ale mal jedno tajomstvo - bál sa doktorov. Jedného dňa sa však niečo nečakané stalo. Tomáš sa zranil pri hre a musel ísť do nemocnice. Cestou tam sa mu zdalo, že sa auto premieňa na lietajúci koberec a on sa ocitol v Krajine Zázračných Doktorov.

V tejto krajine boli všetci doktori ako dobrí kúzelníci. Prvým doktorom, ktorého stretol, bol Doktor Smejko, ktorý mal schopnosť meniť plač na smiech. Keď videl Tomášov plač, začal robiť vtipné grimasy a rozprávať veselé príbehy, až Tomáš zabudol na svoj strach a bolesť.

Potom ho Doktor Smejko vzal za ruku a zaviedol ho do miestnosti, kde ho čakala Doktorka Láskavo. Tá mala schopnosť liečiť srdiečka plné obáv. Pomocou svojho kúzelného stetoskopu vyslúchala všetky Tomášove obavy a jednu po druhej ich rozpustila vo svojom liečivom nápoji.

Následne ho zaviedli do veľkej sály, kde stretol Doktora Hravo, ktorý liečil hraním. Spolu si postavili veľký hrad z lega a Tomáš takmer úplne zabudol, že sa nachádza v nemocnici. Hranie ho tak pohltilo, že ani nezbadal, ako mu Doktor Hravo ošetril zranenie.

Keď sa Tomášova rana zahojila, zobral ho Doktor Rozprávko na prehliadku po zázračnej záhrade, kde rastli rastliny, ktoré pomáhali liečiť rôzne choroby. Vysvetlil mu, ako každá rastlina pomáha a Tomáš si dokonca mohol niektoré z nich ochutnať.

Po prechádzke záhradou prišla na rad Doktorka Hudbo, ktorá liečila hudbou. Zahrá sa na svojom magickom flautu a tóny plné harmónie naplnili miestnosť, čím okamžite uvoľnili akékoľvek napätie a bolesť v Tomášovom tele.

Ako deň pokračoval, Tomáš stretol mnoho iných zázračných doktorov, každý s vlastnou špecializáciou. Stretol Doktora Obrazo, ktorý mal schopnosť meniť myšlienky na obrazy, čím pomáhal deťom pochopiť ich zdravotný stav lepšie.

Neskoršie toho dňa sa Tomáš zúčastnil na cvičení s Doktorkou Športovo, ktorá ukázala, ako zábavné môže byť udržiavať telo zdravé skrz hru a pohyb.

Keď sa deň chýlil ku koncu, Tomáš sa cítil oveľa lepšie, a dokonca si myslel, že by mohol byť aj sám doktorom, aby pomáhal iným deťom. Doktori mu však povedali, že na to, aby sa stal doktorom, musí najprv veľa študovať a učiť sa o ľudskom tele.

Pred odchodom z Krajiny Zázračných Doktorov mu Doktor Rozum dal malý zázračný prsteň. 'Tento prsteň ti pomôže vždy, keď budeš cítiť strach alebo bolesť. Stačí si ho len nasadiť a spomenúť si na nás,' povedal Doktor Rozum.

S prsteňom na ruke a novými priateľmi v srdci sa Tomáš vrátil domov. Cestou späť sa jeho strach z doktorov a nemocníc vytratil. Vedel, že doktori sú tu, aby pomáhali, a že v Krajine Zázračných Doktorov naňho vždy čakajú kamaráti.

Tomáš sa doma rozprával s rodičmi o všetkom, čo zažil, a oni boli veľmi hrdí na to, ako statočne čelil svojim obavám. Sľúbil im, že bude študovať a jedného dňa sa stane skvelým doktorom, akými boli jeho noví priatelia.

A tak sa skončilo Tomášovo dobrodružstvo v Krajine Zázračných Doktorov, ale v jeho srdci zostali spomienky a sny, ktoré ho budú inšpirovať po celý život.