V malej dedinke na okraji veľkého lesa žila babička Zuzana. Bola to milá a starostlivá dáma, ktorá mala veľmi rada prírodu a rozprávky. Jedného dňa, keď babička zbierala liečivé bylinky v lese, našla starú, vyrezávanú truhlicu ukrytú pod koreňmi starej dubovej stromy.

Zvedavosť ju nedala, a tak truhlicu otvorila. Vnútri našla starý, poškriabaný knižku s názvom 'Kúzelný les a jeho tajomstvá'. Babička si knihu prečítala a dozvedela sa, že les, v ktorom tak rada trávi čas, je domovom mnohých magických bytostí.

Tú noc sa rozhodla, že sa vyberie na nočnú prechádzku a pokúsi sa niektoré z týchto bytostí stretnúť. Vyzbrojená len knihou a svetielkom sa vybrala hlbšie do lesa, kde cítila, že sa všetko začína meniť.

Keď sa prechádzala lesom, narazila na malého lesného ducha menom Fík. Fík bol hravý a priateľský, a ponúkol sa, že ju prevedie lesom a ukáže jej všetky jeho tajomstvá.

Babička Zuzana a Fík prešli popri starých stromoch, ktoré sa nakláňali nad chodníkom, akoby ich chceli ochrániť. Fík ukázal babičke Zuzane tajné miesta, kde rastú najsladšie lesné jahody a kde si môže naplniť fľašu najčistejšou vodou z lesného prameňa.

Potom zaviedol Fík babičku k veľkému kameňu, ktorý sa zázračne otvoril a odhalil vstup do podzemného sveta. Babička sa cítila ako v rozprávke, keď vstúpila dovnútra a videla svietiace kryštály a malých gnome pracujúcich na svojich kúzelných projektoch.

Fík ju predstavil lesnému kráľovi, ktorý bol veľkorysý a múdry vládca. Kráľ rozprával babičke o histórii lesa a o dôležitosti zachovania jeho rovnováhy a tajomstva pre budúce generácie.

Neskôr ju zaviedli do tajnej záhrady, kde každá kvetina a rastlina mala svoje vlastné kúzlo. Babička sa naučila, ako sa starať o tieto rastliny a ako ich môže používať na liečenie rôznych neduhov.

Po návrate z podzemného sveta, Fík a babička pokračovali v prieskume lesa a stretli mnoho zaujímavých bytostí, ako sú lesné víly, hovoriace zvieratá a dokonca aj drak, ktorý strážil starodávne poklady.

Každá bytosť, ktorú stretli, mala svoj príbeh a svoje poučenie, ktoré babička Zuzana so záujmom počúvala a ukladala do pamäti, aby ich mohla neskôr rozprávať svojim vnúčatám.

Keď sa noc chýlila ku koncu, Fík a babička sa vrátili späť na okraj lesa, kde sa rozlúčili. Fík jej daroval malé semienko, ktoré malo rásť ako strom múdrosti v jej záhrade.

Babička sa vrátila domov plná zážitkov a príbehov, ktoré mohla rozprávať. Vysadila semienko v záhrade, a každý deň sa starala o to, aby rástlo zdravo a silné.

S časom strom naozaj rástol a stal sa centrom jej záhrady. Pod jeho tienistými konármi často sedávala s vnúčatami a rozprávala im všetky príbehy, ktoré zažila v kúzelnom lese.

Vnúčatá s obľubou počúvali a s každým príbehom rásli múdrejší a viac si vážili prírodu a všetko živé okolo seba.

Babička Zuzana žila šťastne a spokojne, vedomá si, že príbehy, ktoré rozprávala, pomáhali formovať novú generáciu, ktorá by sa starala o les a všetky jeho tajomstvá.