Na okraji malebnej dedinky, kde slnko rozkvitá každé ráno a všetci sa poznajú, žil malý chlapec menom Erik. Erik mal veľkú vášeň pre vlaky. Miloval ich rachot, ktorým oznamovali svoj príchod, a blyskajúce sa koľaje, ktoré sa tiahli až za obzor. Jedného dňa dostal Erik od svojej babičky lístok na vlak. Bol to však nie len taký obyčajný lístok, ale pas na dobrodružstvo, ktoré sa malo odohrávať v zázračnom hrade na konci cesty.

Erik sa hneď ráno vydal na stanicu. Vlak, ktorý ho mal zviesť, vyzeral ako vystrihnutý z rozprávkovej knihy. Mal starodávny parný stroj a každý vagón bol namaľovaný rôznymi farbami. Keď Erik nastúpil, usadil sa pri okne a s napätím očakával, čo prinesie každá zastávka. Vlak pomaly vyšuchotal z dediny a začal svoju cestu cez zelené lúky a husté lesy.

Neďaleko malého mestečka vlak zastavil na záhadnej stanici, ktorá nebola na žiadnej mape. Tu nastúpila stará pani s košíkom plným jabĺk. Pani sedla oproti Erikovi a začala rozprávať príbeh o hrade, ku ktorému sa chlapec chystal. Hrad bol vraj kúzelný a schovaný medzi vysokými horami, a len tí, čo mali čisté srdce, ho mohli nájsť.

Vlak pokračoval ďalej a zastavil v lese, kde Erik vystúpil, aby si trochu rozhýbal nohy. V lese narazil na strom, ktorý mal kôru akoby zo zlata. Keď sa Erik dotkol stromu, ozval sa zvuk, akoby niekto hrál na klavír. Erik bol ohromený a vedel, že tento les skrýva viac tajomstiev, než sa zdá na prvý pohľad.

Po návrate do vlaku sa cesta začala zložitejšie vinúť horskými serpentínami. Erik videl snehové vrcholy a počúval príbehy spolucestujúcich o drakoch a vílach, ktoré mali obývať tieto hory. S každým príbehom sa jeho vzrušenie a zvedavosť len zväčšovali.

Keď vlak dorazil na poslednú zastávku pred hradom, slnko začalo zapadať a nebo sa sfarbilo do ružova a oranžova. Erik vystúpil a našiel sa na ceste, ktorá viedla priamo k hradu. Cesta bola poseta kvetmi, ktoré Erik nikdy predtým nevidel. Každý krok ho približoval k zázračnému hradu, ktorý sa týčil na vrchole kopca.

Pred bránami hradu Erik stretol strážcu, ktorý bol oblečený v starodávnom brnení. Strážca mu dal hádanku, ktorú musel vyriešiť, aby mohol vojsť dnu. Erik, s pomocou príbehov, ktoré počul po ceste, hádanku hravo vyriešil. Brány hradu sa pomaly otvorili a Erik vstúpil dovnútra.

Vnútri hradu Erik objavil nádherné záhrady plné zvierat hovoriacich ľudskou rečou. Mal možnosť hrať sa s lietajúcimi mačkami a psami, ktoré vedeli skákať až do oblakov. Erik bol fascinovaný a vedel, že našiel miesto, o ktorom sa mu ani nesnívalo.

Hrad ponúkal mnoho miestností, každá s iným kúzelným predmetom. Erik našiel miestnosť plnú kníh, ktoré keď otvoril, príbehy z nich začali ožívať. Strávil hodiny počúvaním príbehov od hrdinov a princezien, ktoré sa pred jeho očami rozohrávali ako divadelné predstavenia.

Keď nastal čas vrátiť sa domov, Erik nechcel odísť. No vedel, že musí. Zobral so sebou knihu, ktorú mu daroval kúzelný hrad, a sľúbil, že sa vráti. Vlak ho z hradu odviezol rovnakou cestou späť, a Erik celú cestu premýšľal o dobrodružstvách, ktoré zažil.

Keď Erik dorazil domov, jeho rodina s napätím počúvala každé slovo jeho rozprávania. Erik vedel, že toto dobrodružstvo ho zmenilo. Mal nové príbehy na rozprávanie a nové sny, ktoré chcel dosiahnuť. A všetci vedeli, že jedného dňa sa Erik vráti do kúzelného hradu, ktorý ho naučil veriť v čarovné príbehy a vlastné sny.