V malom mestečku, kde sa každý poznal, žil raz jeden chlapec menom Toby. Toby mal sedem rokov a rád sa hral na svojej izbe, ale každý večer, keď sa stmievalo, cítil sa trochu neistý. Rozprával sa, že pod jeho postelou bývajú príšerky.

Jedného večera, Toby sa rozhodol, že príšerkám pod postelou postaví odvahu. Vzal si baterku a pomaly nazrel pod posteľ. Na jeho prekvapenie tam našiel niekoľko malých, zvedavých očí, ktoré sa na neho zadívali.

Príšerky boli malé a farebné, každá iná. Jedna bola modrá ako nočná obloha, druhá zelená ako tráva a tretia červená ako ohník. Toby sa ich opýtal, prečo sa skrývajú práve pod jeho postelou.

Príšerky sa predstavili ako Nočka, Trávka a Ohník. Vysvetlili, že pod postelou je pre nich najbezpečnejšie miesto, kde môžu byť blízko detí, aby ich v noci strážili pred zlými snami.

Toby bol nadšený, že má pod postelou také užitočné kamaráty. Spýtal sa ich, či by mu mohli ukázať, ako vyzerá ich svet. Príšerky súhlasili a vzali ho na dobrodružnú cestu do svojho tajomného sveta pod postelami.

Cestovali cez labyrinty z ponožiek a starých hračiek, až kým nedosiahli svet, kde všetko žiarilo rôznymi farbami. Bolo to krajina, kde príšerky žili vo veľkých farebných domoch a každá mala svoju úlohu.

Nočka, Trávka a Ohník ukázali Tobyho svoje obľúbené miesta. Navštívili jazero zrcadlového lesku, kde príšerky mohli vidieť svoje odrazy, a les plný zvukov, kde každý list hral hudbu.

Po návrate z dobrodružstva Toby poďakoval príšerkám za úžasný zážitok. Príšerky mu povedali, že ho budú navštevovať každú noc, aby spoločne chránili jeho sny.

Toby sa už nikdy nebál tmy ani toho, čo je pod jeho postelou. Vedel, že tam má priateľov, ktorí sú vždy pripravení pomôcť a urobiť jeho nočné bdelosti príjemnejšími.

A tak Toby a jeho tri príšerky žili šťastne a každú noc pred spaním si rozprávali príbehy o ich dobrodružstvách. Toby si uvedomil, že príšerky nie sú na to, aby nás strašili, ale aby nám pomáhali a chránili nás.