Raz bol malý zajíček menom Lúčko, ktorý žil v hlbokom, tajomnom lese. Lúčko bol veľmi zvedavý a miloval dobrodružstvá. Jedného dňa sa rozhodol, že preskúma les a nájde legendárny Modrý kvet, ktorý mal podľa povestí kúzelné schopnosti.

Lúčko sa teda vybral na cestu. Po chvíli narazil na starú veveričku, ktorá zbierala oriešky. Povedala mu, že kvet rastie na Veľkej lúke, ktorá je strážená starým drakom. Lúčko ju poďakoval a pokračoval ďalej.

Cestou stretol priateľského ježka, ktorý mu poradil, ako sa vyhnúť nebezpečným pascaťom na ceste. Ježko mu tiež dal mapu, ktorá Lúčka viedla priamo k Veľkej lúke.

Keď Lúčko dorazil na Veľkú lúku, uvidel nádherný Modrý kvet, ale všimol si tiež starého draka, ktorý spal vedľa kvetu. Lúčko musel byť veľmi tichý, aby draka nezobudil.

Opatrne sa Lúčko plížil k kvetu, ale akurát vtedy praskla vetvička pod jeho nohami. Drak sa prebudil a zahrmel na malého zajíčka. Lúčko sa zľakol, ale neutekal.

Miesto toho sa Lúčko rozhodol drakovi vysvetliť, prečo prišiel. Povedal mu o svojom sne nájsť Modrý kvet a o tom, ako by chcel pomôcť ostatným zvieratkám v lese.

Drak, ktorý bol zvyknutý na to, že ho všetci boja, bol prekvapený Lúčkovou odvahou a rozhodol sa mu pomôcť. Ukázal mu, kde rastie ďalší Modrý kvet, ktorý mohol Lúčko vziať so sebou.

Lúčko poďakoval drakovi a s kvetom sa vydal späť domov. Po ceste rozprával všetkým zvieratkám o svojom dobrodružstve a o tom, ako drak nie je taký strašný, ako si všetci mysleli.

Keď sa Lúčko vrátil domov, všetci boli šťastní, že je späť a zdravý. Modrý kvet zasadil pri svojom dome, kde mohol každé zvieratko v lese prísť a zaželať si niečo krásne.

Od tej doby žil Lúčko šťastne a les bol plný radosti a kúziel. Všetky zvieratká vedeli, že vďaka Lúčkovmu odvahu a drakovmu priateľstvu je ich les trochu kúzelnejší.