Na samotnom okraji vesnice, kde sa cesty vinú medzi zelenými kopčekmi a polami, stála stará a trochu zanedbaná knižnica. Táto budova ukrývala tisíce príbehov, ale najmä jednu veľmi zvláštnu knihu. Táto kniha nemala meno ani autora. Vnútri sa nachádzali prázdné strany, ktoré čakali na to, aby boli napísané. Jedného dňa, desaťročný Lukáš, známy svojou zvedavosťou, navštívil knižnicu. Jeho oči okamžite spočinuli na tajomnej knihe. Keď ju otvoril, stránky zažiarili jasným svetlom a Lukáš sa ocitol v inom svete.

Lukáš sa našiel uprostred lesa plného zlatých stromov a strieborných potokov. Zistil, že je v Krajine Príbehov, kde každý objekt a stvorenie má svoj vlastný príbeh na rozprávanie. Ako prechádzal lesom, stretol starého mudrca, ktorý mu povedal, že jediný spôsob, ako sa vrátiť domov, je napísať svoj vlastný príbeh. Lukáš prijal výzvu s odhodlaním a začal objavovať krajinu, aby našiel inšpiráciu pre svoj príbeh.

Počas svojich putovaní Lukáš stretol mnohé zvláštne bytosti: hovoriace zvieratá, lietajúce knihy a dokonca aj stromy, ktoré si pamätali históriu sveta. Každé stretnutie a každý príbeh, ktorý počul, ho inšpiroval a pomáhal mu formovať jeho vlastný príbeh. Naučil sa o odvahe, priateľstve a dôležitosti poznania. Pomaly začal rozumieť, že príbehy majú moc zmeniť svet.

Nakoniec Lukáš našiel miesto, kde rieka spievala pieseň o začiatkoch a koncoch. Tu sa rozhodol napísať svoj príbeh. Písal o svojich dobrodružstvách, o priateľoch, ktorých získal, a o lekciách, ktoré sa naučil. Keď dokončil poslednú vetu, kniha, ktorú mal pri sebe, zažiarila ešte jasnejšie než predtým a vrátila ho späť do knižnice vo svojej dedine.

Keď Lukáš otvoril svoje oči, zistil, že sedí na podlahe knižnice s knihou v lone. Uvedomil si, že každá kniha má skutočne svoju vlastnú magickú cestu. S úsmevom na tvári vrátil knihu na jej miesto vediac, že jedného dňa niekto iný objaví jej kúzlo. A tak sa zaviazal, že bude rozprávať svoj príbeh každému, kto bude počúvať, šíriac kúzlo príbehov ďalej.