Raz v malej dedine žil chlapec menom Ondrej, ktorý mal veľké srdce a ešte väčšiu odvahu. Každé ráno chodil pozdraviť starú pani Máriu a pomáhal jej s údržbou záhrady. Jedného dňa pani Mária Ondrovi povedala o záhadnom poklade ukrytom niekde v dedine, ktorý môže splniť jedno veľké želanie.

Ondro sa rozhodol, že poklad nájde a jeho želanie bude, aby dedina bola šťastnejšia a krajšia. Začal svoje pátranie pri starom mlyne, kde sa stretol s múdrym vtákom, ktorý mu dal prvú hádanku: 'Nájdi miesto, kde voda spieva a kameň mlčí.'

Po dlhom premýšľaní Ondro zistil, že rieka za dedinou spieva svojimi vodopádmi a kameňom sú riečne kamene na jej dne. Keď tam prišiel, našiel druhú stopu - starú mapu s označeným tajomným lesom, kde rastú stromy staršie ako samotná dedina.

V tajomnom lese Ondrej stretol lesné zvieratá, ktoré mu pomohli nájsť cestu k starobylému dubu. Pod dubom našiel zapečatenú truhlicu. No truhlica bola zamknutá a klúč bol stratený. Zvieratá mu poradili, aby našiel veterného draka, ktorý vie, kde klúč je.

Ondrej našiel draka na vrchole najvyššieho kopca, kde mu drak pre zásluhy a dobré skutky dal klúč. S klúčom sa vrátil k dubu, otvoril truhlicu a našiel tam krásny krištáľ, ktorý žiaril všetkými farbami dúhy.

Keď Ondrej vzal krištáľ do ruky, zaželal si, aby dedina bola plná šťastia a radosti. Krištáľ sa rozblysol a jeho magická sila prenikla do každého kúta dediny, prinášajúc radosť a harmóniu medzi obyvateľov.

Od tohto dňa sa Ondrej stal hrdinom dediny. Každý ho obdivoval nielen za jeho odvahu, ale aj za láskavé srdce. Ondrej vedel, že pravé poklady nie sú tie, ktoré nájdeme pod zemou, ale tie, ktoré nájdeme vo svojom srdci a zdieľame s ostatnými.