Raz bola jedna malá dedinka, kde každé ráno slnko svietilo jasnejšie než kdekoľvek inde. V tejto dedinke žila rozkošná malá dievčinka menom Sofia. Sofia mala štyri roky a bola plná zvedavosti a túžby po dobrodružstvách. Jedného dňa, keď sa prechádzala po okraji lesa, zbadala nádhernú svetielkujúcu cestičku, ktorá viedla do hlbokého lesa. Bez váhania sa Sofia vybrala po tejto ceste, vedená zvedavosťou a túžbou objaviť niečo nové.

Ako kráčala lesom, stromy sa zdali byť vyššie a farebnejšie, a zvieratká, ktoré sa predtým skrývali, ju zvedavo sledovali. Po chvíli dorazila k malebnému jazierku, pri ktorom stála najzvláštnejšia škola, akú kedy videla. Bol to malý domček vyrobený z kníh, s oknami, ktoré vyzerali ako lupene kvetov a dverami, ktoré vyzerali ako obálka starej knihy. Nad dverami bol nápis: 'Čarovná školička'.

Keď Sofia vstúpila dnu, uvidela miestnosť plnú detí, ktoré sa učili najrôznejšie čarovné veci. Niektoré deti čítali knihy, ktoré samy levitovali nad stolom, iné sa učili, ako rozprávať so zvieratami. Učiteľka, ktorá vyzerala veľmi múdro s veľkými okuliarmi a širokým úsmevom, prišla k Sofii a predstavila sa ako pani Rozprávková.

Pani Rozprávková viedla Sofiu k malému stolíku, kde pre ňu pripravila rôzne čarovné knihy a hračky. Sofia bola fascinovaná a začala sa učiť písmená, ktoré tancujú na stránkach kníh, a čísla, ktoré menia svoje farby. Všetko bolo také vzrušujúce a iné ako všetko, čo kedy zažila.

Po niekoľkých hodinách plných učenia a zábavy pani Rozprávková zavolala všetky deti k veľkému kruhu. Tu každé dieťa dostalo malý kúzelný predmet ako odmenu za ich usilovnosť a zvedavosť. Sofia dostala malý lesklý prsteň, ktorý jej pani Rozprávková povedala, že je 'Prsteň poznania'.

Keď sa den chýlil ku koncu, Sofia sa rozlúčila so svojou novou učiteľkou a novými priateľmi a sľúbila, že sa vráti. Cestou domov cítila, ako sa v jej prstienku zalesklo svetlo, a vedela, že jej dobrodružstvo v učení sa len začína. Sofia sa tešila na ďalšie dni plné čarov a poznania v Čarovnej školičke.