V srdci Zeleného údolia, kde stromy šumia tajomstvami a kvety rozprávajú príbehy, žil malý elfík Erik. Erik mal zvedavé oči ako lesné jahody a srdce plné dobrodružstva. Jedného dňa, keď slnko vysoko svietilo nad lesom, Erik sa rozhodol, že objaví zdroj tajomného spevu, ktorý sa ozýval každú noc z hlbín lesa.

Vydal sa teda na cestu popri riečke, ktorá šumela ako staré rozprávky. Po ceste stretol starú sovu, ktorá mu poradila, aby nasledoval melódiu vetra. Erik teda zamieril hlbšie do lesa, kde veterné melódie hrali s listami na stromoch a vytvárali tajomnú symfóniu.

Po mnohých hodinách putovania Erik prišiel k jaskyni, z ktorej svietilo jemné svetlo. Vnútri našiel starú knihu, ktorá obsahovala tajomstvá lesa a príbehy o elfoch, ktorí tu kedysi žili. Erik, s knihou v náručí, pocítil, ako sa jeho poznanie o lesnom kráľovstve rozširuje.

Keď sa vrátil domov, Erik rozprával o svojich dobrodružstvách všetkým lesným bytostiam. Z knihy sa naučil kúzla na ochranu lesa a jeho obyvateľov. Rozhodol sa, že sa stane strážcom údolia a bude chrániť jeho tajomstvá a krásu pred vonkajším svetom.

A tak malý elfík Erik sa stal hrdinom Zeleného údolia. Jeho príbehy o odvahe a láske k prírode sa rozprávali z generácie na generáciu, a údolie bolo vďaka nemu vždy bezpečné a plné zázrakov.