V zapadnutom rohu našej malej dediny stál starý hrad, o ktorom sa rozprávali rôzne strašidelné príbehy. Jedného dňa sa malý Janek rozhodol, že preskúma tento hrad, aby zistil, či sú príbehy o duchoch pravdivé. Vybavený iba malou baterkou a veľkým srdcom, vkročil do temného lesa, ktorý vedie k hradu.

Cestou stretol starú sovu, ktorá mu našeptala: 'Hrad skrýva tajomstvo, ktoré môže byť pre teba príliš veľké. Ale ak si odvážny, hľadaj kľúč v podzemí.' Janek s odhodlaním pokračoval v ceste a keď dorazil k hradu, cítil, ako mu mráz prechádza po chrbte.

Vstúpil do hradu a jeho kroky oz echovaly v prázdnych chodbách. Vnútri bolo ticho, až na občasné kvílenie vetra. Janek sa snažil nespozornieť na zvuky a sústredil sa na hľadanie vchodu do podzemia.

Našiel staré schodisko vedúce dolu, kam sa opatrne vybral. V podzemí bolo ešte temnejšie a Janek musel používať svoju baterku, aby našiel cestu. Tu narazil na starú zatvorenú truhlicu. Srdce mu tlklo, keď zistil, že je zamknutá.

Po chvíli pátrania v tme našiel kľúč zakliesnený medzi starými kameňmi. S veľkým očakávaním otvoril truhlicu a našiel starú, prachom pokrytú knihu. Kniha obsahovala legendy a príbehy o hradu a jeho minulých obyvateľoch.

Keď začal čítať, začul za sebou šušťanie. Otočil sa a uvidel, že hrad ožíva starými duchmi, ktorí sa zjavili, aby mu povedali svoje príbehy. Janek, hoci bol spočiatku vystrašený, si rýchlo uvedomil, že duchovia sú priateľskí a chcú, aby ich príbehy boli počuté.

Strávil celú noc na hrade, počúval duchov a zapisoval ich príbehy do svojho zošita. S prvými rannými lúčmi sa duchovia rozplynuli a Janek vedel, že má čo rozprávať späť v dedine.

Keď sa vrátil, všetci boli prekvapení a zvedaví na jeho dobrodružstvo. Janek sa stal hrdinom dediny a hrad už nebol miestom strachu, ale záujmu a zvedavosti pre všetkých obyvateľov.