V malom mestečku obklopenom hlbokými lesmi stál starý zámok, o ktorom sa rozprávali rôzne príbehy. Jedného dňa sa malý Jakubko rozhodol, že zistí, čo sa v zámku skrýva. Vybavil sa baterkou, starou mapou, ktorú našiel na povale, a odhodláním objaviť tajomstvo. Srdce mu búšilo vzrušením, keď kráčal k zámockým bránam, ktoré vrzgali pri každom pohybe vetra.

Keď Jakubko vstúpil do zámku, zahliadol dlhú tmavú chodbu. Steny zdobili staré portréty, ktoré sa zdali sledovať každý jeho krok. Chlapec zhlboka dýchal a pomaly kráčal ďalej. Zrazu zaslechol tichý šepot. 'Kto je tam?' opýtal sa ticho. Šepot sa na chvíľu utíšil, ale potom pokračoval ešte intenzívnejšie. Jakubko cítil, ako sa mu zježia chlpy na rukách, ale zvedavosť bola silnejšia ako strach.

Šepot ho zaviedol do starej knižnice, kde tisíce kníh pokrývali prachom zahaľované police. V rohu miestnosti zbadal starú knihu s vyblednutým krytom. Keď ju otvoril, kniha ho vtiahla do príbehu o duchovi, ktorý kedysi žil na tomto zámku. Jakubko počúval, ako duch rozprával o svojom nesplnenom poslaní a o tom, ako nemôže nájsť pokoj.

Zatiaľ čo duch rozprával svoj príbeh, Jakubko cítil súcit a rozhodol sa mu pomôcť. Spoločne prehľadali zámok a našli starú skrýšu. V nej ležal predmet, ktorý duch dlhé storočia hľadal. Bol to starý amulet, ktorý mal moc oslobodiť ducha, aby mohol odpočívať v pokoji.

Keď Jakubko položil amulet na správne miesto, zámok sa rozsvietil jasným svetlom a duch sa s úsmevom rozplynul do vzduchu. 'Ďakujem ti, malý priateľ,' počul Jakubko duchov hlas, ktorý sa pomaly strácal. Zámok teraz pôsobil menej strašidelne a viac magicky.

Jakubko opustil zámok s pocitom hrdinstva a dobrodružstva. Vedel, že pomohol niekomu v núdzi a zároveň odhalil tajomstvo, ktoré bude navždy skryté v jeho srdci. Keď sa vrátil domov, rozprával o svojom dobrodružstve, ale vedel, že pravý zážitok si nechá len pre seba a nočnú oblohu nad zámkom.