Na okraji malého svetlého lesa, kde každý strom šepkal príbehy staré ako samotný čas, žila malá Sofie. Bola veselá a zvedavá dievčinka, ktorá milovala hudbu nadovšetko. Jedného dňa počula z lesa tajomnú melódiu, ktorá znela ako volanie. Rozhodla sa, že zistí, odkiaľ pieseň prichádza.

Sofie vstúpila do lesa s malou flautou v ruke, ktorú jej daroval jej dedko. Ako kráčala hlbšie a hlbšie, melódia sa stávala silnejšia a krajšia. Stromy ticho šumeli a zdalo sa, že sa k nej nakláňajú, ako by ju chceli viesť správnym smerom.

Po dlhom putovaní prišla k malému jazeru, kde na kameňoch sedel starý muž hráč na harfu. Jeho prsty šikovne tancovali po strunách a vytvárali tú zázračnú melódiu, ktorú počula. Starý muž sa usmial a pozval ju, aby si k nemu prisadla.

Muž sa predstavil ako Elias, strážca lesnej hudby. Rozprával Sofii o starodávnych piesňach, ktoré ochraňujú les a jeho obyvateľov. Ponúkol Sofii, že ju naučí niekoľko z týchto melódií, aby aj ona mohla pomáhať chrániť les.

Sofie nadšene prijala a Elias ju začal učiť. Každá melódia mala svoje tajomstvo a účel. Jedna pieseň mohla rozkvitnúť kvety, iná mohla zavolať dážď a ďalšia dokonca mohla rozprávať s vtákmi.

Po mesiacoch učenia sa Sofie stala skutočnou majsterkou lesných melódií. Elias ju jedného dňa poprosil, aby sa pokúsila vytvoriť vlastnú melódiu, ktorá by bola darom pre les.

Sofie dlho premýšľala a skúšala rôzne kombinácie nôt. Nakoniec, jedného večera pod strieborným mesiacom, jej prsty spontánne vytvorili melódiu, ktorá bola tak krásna, že celý les zastal a počúval.

Táto nová pieseň, plná nádeje a radosti, rýchlo oživila les. Zvieratá prichádzali bližšie, aby počúvali, a kvety sa otvárali aj v noci, aby nezmeškali ani tón.

Elias, dojatý a hrdý, povedal Sofii, že jej melódia bude chrániť les po mnohé roky. Ako vďaku jej daroval zvláštnu flautu vyrobenú zo stromu, ktorý vyrástol na mieste, kde zaznela jej prvá melódia.

Sofie sa vrátila domov, kde jej príbeh o lesných melódiách počúvali mladší súrodenci s otvorenými ústami. Sľúbila, že ich jedného dňa vezme do lesa a ukáže im všetko, čo sa naučila.

A tak Sofie často chodila do lesa, hrala na svoju zázračnú flautu a starala sa o svojich nových priateľov v lese. Les bol vďačný a vždy jej ukázal nové kúzla a tajomstvá.

Roky plynuli a Sofie vyrástla v múdru a laskavú strážkyňu lesa. Stala sa legendou nielen medzi ľuďmi ale aj medzi obyvateľmi lesa, ktorí ju milovali a vždy privítali s radosťou.

Jedného dňa, už ako stará žena, Sofie počula novú melódiu z lesa. Vedela, že je to volanie pre ďalšiu malú dušu, ktorá bude chrániť les. S úsmevom na perách sa vybrala nájsť to dieťa a naučiť ho všetko, čo vedela.

Našla malého chlapca s jasnými očami, ktorý sa volal Tomáš. Povedala mu o všetkých dobrodružstvách a piesňach a Tomáš, rovnako zvedavý ako kedysi ona, ochotne nasledoval jej kroky.

A tak sa cyklus obnovil. Sofie odovzdala všetky svoje vedomosti Tomášovi, ktorý sa stal novým strážcom lesa. Les bol v bezpečí, a Sofie vedela, že jej melódie budú žiť ďalej, chrániť a oslavovať les po mnohé generácie.